V rámci projektu EMIA: Empatia v umení privítame na virtuálnej pôde Fakulty architektúry a dizajnu STU architektku českého pôvodu EVU JIŘIČNÚ, BRANISLAVA TVAROŽKU a PETRA MAZALÁNA.
Diskusia sa uskutoční už 21.októbra 2021 o 18.00 v Kreatívnom centre FAD STU ONLINE v rámci formátu „Sadli sme si“, ktorý bude moderovať novinár Andrej Bán.
Link na podujatie nájdete tu.
HOSTIA
Eva Jiřičná už viac ako 45 rokov žije a pracuje v Londýne, kde v roku 1984 založila vlastný ateliér – Eva Jiřičná Architects Limited. V roku 1999 spolu s Petrom Vágnerom založila v Prahe ateliér AI – DESIGN. Design v poňatí Evy Jiřičnej a jej spolupracovníkov sa vyznačuje ľahkosťou, presvetlenosťou a rešpektom k materiálu. Ku klientom ateliérov patria významné firmy a inštitúcie z celého sveta, napríklad Amec plc, Selfridges, Harrods, boodle & Dunthorne, Pražský Hrad, Royal Academy of Arts, Victoria and Albert Museum, British Council, Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne, Mesto Zlín a ďalšie. Jej ateliéry získali početné medzinárodné ocenenia za dizajn a ich práce sú pravidelne publikované v časopisoch a knihách vo svete. Eva Jiřičná si vyslúžila ocenenie aj za osobný prístup v oblasti architektúry a dizajnu – bol jej udelený titul Kráľovský priemyslový designer, Získala čestné doktoráty a profesúry na niekoľkých univerzitách (napríklad Southampton Institute a University of Sheffield, ale aj na STU v Bratislave a VŠUP Praha. V roku 2003 bola zvolená za predsedníčku Architectural Association v Londýne. Pracuje v medzinárodných porotách architektonických súťaží a intenzívne prednáša o svojej práci po celom svet
Branislav Tvarožek sa narodil 2. decembra 1925 v Loku pri Leviciach. V detstve sa naučil tri jazyky: slovenčinu, maďarčinu a nemčinu a práve znalosť nemeckého jazyka ho v posledných rokoch vojny zachránila. V lete 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania a stal sa členom vysokoškolského strážneho oddielu – špecializovanej jednotky, ktorú vytvoril slovenský povstalecký generál Ján Golian. Po potlačení povstania sa dostal do nemeckého zajatia odkiaľ sa mu neskôr podarilo uniknúť. Po návrate domov, spolu s otcom, pomáhali partizánom v okolí Nového Mesta nad Váhom. Nástupom komunistickej totality sa však aj jeho osoba ocitla v súkolí politických procesov. Začiatkom roka 1949 ho zatkli, po tom ako poskytol nocľah svojmu bratrancovi Živodarovi, ktorý sa vtedy vrátil do Československa ako kuriér západných spravodajských služieb. Za pomoc bratrancovi bol Branislav zaistený a v zinscenovanom procese „Živodar Tvarožek a spol.“ bol odsúdený na 5 rokov odňatia slobody, ktoré si odpykal v pracovnom tábore Jáchymov. Väčšinou pracoval v elektrodielňach, kde sa ťažko zranil a takmer prišiel o zrak. Následky komunistického väzenia si tak nesie dodnes. V roku 2015 dostal Cenu pamäti národa.
Peter Mazalán debutoval na scéne Opery SND v roku 2009 ako Enrico v Haydnovej opere Opustený ostrov (dir. Andrew Parrott). Bol členom Operného štúdia Bavorskej Štátnej opery v Mníchove a členom súboru Stadttheater v Klagenfurte, v ktorých naštudoval niekoľko operných postáv. Ako koncertný spevák spolupracoval okrem iných telies napr. aj s Bavorským štátnym orchestrom (pri uvedení Dvořákových Biblických piesní) či Mníchovskými symfonikmi. Účinkovaním v Orffovej Carmina Burana vystupoval vo viacerých mestách (Lübeck, Reutlingen, Essen, Frankfurt, Rheingau a São Paulo). V roku 2014 sa na doskách SND predstavil v postave Schaunarda v Pucciniho Bohéme (v réžii Petra Konwitschneho a v spolupráci s dirigentmi Friedrichom Haiderom a Petrom Valentovičom). Peter Mazalán pravidelne účinkuje v originálnych inter-mediálnych projektoch. Približne v dvanástich doteraz realizovaných projektoch v období rokov 2015 – 2017 spolupracoval s radom umelcov z rôznych umeleckých oblastí. Z oblasti hudby to boli napr. speváci Eva Šušková, Aleš Janiga, klaviristi Maroš Klátik, Xénia Jarová, Braňo Ladič, Peter Pažický, gitarista Ondrej Veselý, violončelisti Jozef Lupták, Pavol Mucha, Cluster ensemble – Ivan Šiller, Fero Király a ď. Stálou umeleckou partnerkou a spoluautorkou projektov je vizuálna umelkyňa Martina Šimkovičová. Miestami realizácie projektov sú častokrát aj nezvyčajné priestory ako napr. stará kotolňa Fakulty architektúry STU v Bratislave, Aula a Foyer tej istej školy, Aula prof. Čabelku na MTF STU, videoherňa G-point, Bratislava, Špilberk v Brne (kasematy – bývalá pevnosť a väznica) a iné.
