Diskusia / Sadli sme si / Rómovia

Vzťahy medzi rómskou a majoritnou spoločnosť sú dlhodobým
neuralgickým bodom našej spoločnosti. Ako sa môžu architekti podieľať
na riešení sociálnych problémov vylúčených komunít? Ako dokážu
menšinoví umelci „prepašovať“ svoju identitu do kultúrneho diskurzu? Čo
najviac pomáha zbavovaniu sa predsudkov na oboch stranách?
O sociokultúrnych stereotypoch a napätiach medzi sociálnymi
konštrukmi a subjektívne žitou realitou o bude rozprávať výtvarníčka,
pedagogička, držiteľka ceny Oskára Čepana (2018) Emília Rigová,
architektka Katarína Smatanová a herec košického Štátneho divadla
a riaditeľ Divadla Actor Košice František Balog.
Diskusie o zraniteľných skupinách s aktívnou účasťou publika s názvom
Sadli sme si sú súčasťou projektu EMIA – Empatia v umení bol
podporený Grantmi EHP a Nórska v rámci výzvy Podnikanie v kultúre,
kultúrne dedičstvo a spolupráca v kultúre s cieľom podporiť rozmanité
aktivity Kreatívneho centra FAD v jednotlivých umeleckých oblastiach.
Diskusií sa zúčastňujú zástupcovia z rôznych prostredí, spolu s
prednášajúcimi a študentmi, ktorí vedú dialóg s umelcami, ktorí majú s
témou profesionálny alebo osobný vzťah.

EMÍLIA RIGOVÁ

Absolvovala odbor kameňosochárstvo na bratislavskej ŠUP-ke, neskôr
absolvovala Katedru sochárstva na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Hoci netvorí sochy v tradičnom slova zmysle, práca s priestorom je pre
jej umenie typická. Pohybuje sa najmä v médiách inštalácie,
performancie, videa a grafiky, pričom jej diela po formálnej stránke
charakterizuje hľadanie významu a možností uplatnenia sochárskych
princípov v súčasnej digitálnej dobe. Tematicky sa zaoberá
problematikou (vlastnej) identity, angažovane skúma problémy rodových,
rasových, a etnických minorít, najmä vzťahy medzi rómskou identitou
a majoritnou spoločnosťou. Problematiku socio-kultúrnych stereotypov
a politiky tela demonštruje pomocou alter ega BARI RAKLORI, ktoré
vytvorila v roku 2012. Ako BARI RAKLORI dekonštruuje a nanovo tvorí
reprezentácie rómskej ženy v západnom kanonizovanom umení
a súčasnej kultúre. Jej umenie má aj rozmer aktivizmu, najmä projekty,

realizované v spolupráci s inými umeleckými subjektami ako intervencie
do verejného priestoru. Okrem vlastnej umeleckej činnosti pôsobí ako
pedagogička na Katedre výtvarnej kultúry Pedagogickej fakulty
Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, či v Barvalipe Academy
(Berlin). Je držiteľkou viacerých ocenení napr. Cenu Oskára Čepana
(2018) alebo Cena Múzea rómskej kultúry (2020)

KATARÍNA SMATANOVÁ

Vyštudovala na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej
univerzite v Bratislave, kde od roku 2015 aj učí. V roku 2021 jej na FAD
STU Bratislava udelený titul docent. V rokoch 2017- 2020 bola
poradkyňou pre bývanie, zamestnanosť, komunitný rozvoj na Úrade
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v rokoch 2016 – 2018
bola expertkou na regionálny rozvoj na Úrade splnomocnenca vlády SR
pre najmenej rozvinuté okresy. V rokoch 2015 – 2016 bola poradkyňou
Ministerstva financií SR pri tvorbe verejných politík pre rozvoj
zaostávajúcich regiónov a riešenie regionálnych disparít SR. Od roku
2015 je hosťujúcou výskumníčkou na Global Urban Research Unit,
Newcastle University, Newcastle Upon Tyne, kde sa zaoberá výskumom
v oblasti udržateľného urbanizmu a plánovania so zameraním na
potenciál architektúry pri zmierňovaní chudoby. Pracovala v ateliéroch
Ditta, Skip creatives, ASP-ing, Grunt, a.s.

FRANTIŠEK BALOGH

V roku 2002 ukončil maturitou a kurzom someliéra s licenciou pre celú
Európe Hotelovú akadémiu Spotrebných družstiev Jednota v Prešove.
V rokoch 2002 – 2005 študoval herectvo na Konzervatóriu Jozefa
Adamoviča. V roku 2008 dosiahol Magisterský stupeň na Divadelnej
fakulte VŠMU v Bratislave pod vedením profesorov Vladimíra Strnisku
a Ingrid Timkovej. V roku 2019 absolvoval kurz pedagogiky herectva na
Akadémii umení v Banskej Bystrici.

DIVADLO ACTOR KOŠICE

Nezávislý divadelný subjekt, ktorý má svoju profesionálnu aj amatérsku
zložku a pripravuje produkcie pre dospelých aj deti.

Róm z perinky alebo Enter the Majority
Historky zo života v detskom domova. Kto ich vie lepšie napísať a zahrať
ako ten, kto v ňom vyrastal 22 rokov? František Balog v svojej
autentickej monodráme opisuje absurdne pôsobiace, pritom skutočné
situácie, ktoré ho „prepašovali“ do väčšinovej spoločnosti. V tejto
neortodoxnej lekcii života odohrá deväť bizarných postav, ktoré ovplyvnili
jeho život a smerovanie.